NÁDEJ
Hladina nad hlavou kruhy uzatvára,
chodidlá narážajú na pevné dno.
Závažia života sťahujú ťa v tichu,
v hĺbke doráňanej duše túžiš po nádychu.
Nadol ťa sťahujú útrapy života,
bojuješ s osudom, mlčíš,
zo zvyšných síl nádej v sebe zbieraš,
odrážaš sa od dna, nech sa neudusíš.
Tvoje telo je silné, srdce trpí tlakom,
slané slzy miešajú sa s planktónom,
svoju myseľ podvedome
podriaďuješ nepísaným zákonom.
Unikáš z hlbín silou pevnej vôle,
z plných pľúc túžiš po nádychu.
Tvoj hlas nepočuť a predsa znie.
Pud sebazáchovy ťa nadľahčuje,
dno sa stráca, mieriš k hladine.
V diaľke počuť signál majáku,
jeho svetlo bezpečie do duše vlieva,
plávaš vo vlnách a v tej chvíli vieš,
že nádej jediná nikdy nezomiera.