SPRIAZNENÉ DUŠE
Duša splynula v atómoch ozónu,
krehkú schránku rozklad ovládol,
telo nespočíva na dormeu,
ostal len album spomienok
ošúchaných ako rifle teanagera.
Tvoj odchod ranil moju dušu,
vernosťou až za hrob
znie mi v ušiach sľub.
Zmocňuje sa ma pocit blaha,
žiara oslepuje môj zrak,
niečo ma do diaľky ťahá.
Šťastne som pristála,
opäť kráčam po zelenej tráve,
bosými nohami.
Naše srdcia hrali jeden akord,
mäkký ako v lese mach,
mollovo nežne znel.
Mala som strach, že ťa nenájdem.
Doba hrá durové tóny,
tvrdé, bez citu a nehy.
Čakal si na mňa, dodržal sľub
naše telá ležia v studenej zemi,
ale duše znejú spolu
a nič ich nerozdelí.