SRDCE NA PRAVOM MIESTE
13. 4. 2013
S R D C E N A P R A V O M M I E S T E .
( autorka krimipoviedky: Alena Alda Balgová )
Služba sa pre neho v dnešný deň skončila bez akýchkoľvek problémov a keďže bol po celý deň relatívny kľud mohol sa venovať prípadu ktorého dokončenie nepotrebovalo veľa práce v teréne, lebo získané dôkazy jasne ukázali na páchateľa a v tom vlastne spočíva jeho každodenná práca.
Bol príjemný jesenný podvečer. Odstavil auto pred domom a napadlo ho, že by mohol zájsť do neďalekého podniku na pohárik. Prešiel tichou uličkou ktorú veľmi nepoužíva, aby si skrátil cestu a nemusel obchádzať celý blok.
Ostal sedieť pri bare, objednal si fernet a poobzeral sa po miestnosti. Pousmial sa lebo si uvedomil, že aj v čase svojho voľna na celé okolie pozerá okom kriminalistu a všetko si všíma do najmenších detailov.
Pohárik mu urobil celkom dobre a rozhodol sa, že si objedná ešte jeden. Práve sa chystal osloviť čašníčku keď si všimol, že sa práve z vonku vrátila asi jej kolegyňa. Pravdepodobne dnes mala mať službu ona. Napadlo ho to podľa reakcie s akou ju privítala žena, ktorá mu nalievala ako prvá. Keď si vyzliekla kabát, cez ktorý mala prehodenú šatku, postavila sa hneď za pult a začala sa venovať hosťom.
„Poprosím vás jeden fernet.“ Zadíval sa na ňu. Bola mladá, sympatická, ale zdala sa mu byť trochu nervózna. Trasúcou sa rukou položila na pult pohárik a vypýtala si peniaze. Chcel jej nechať tringelt, ale rozmyslel si to hneď ako sa mu zazdalo, že na vonkajšej strane jej dlane zbadal niečo čo ho zaujalo.
Počkal na výdavok a dotkol sa jej ruky v mieste, kde si predtým všimol červenú škvrnu. Vytiahol vreckovku a utrel si do nej prsty, aby sa uistil že sa nemýlil. Potom si ju vložil nazad do vrecka.
V zápätí ho napadlo, že začína byť paranoidný a vidí stopy zločinu aj tam, kde sa žiadny nestal. Mohla sa predsa poraniť a tá krv je jej. Pomyslel si a aby sám seba presvedčil upozornil ju, že sa pravdepodobne o niečo porezala, lebo na jednej ruke krváca.
„Ďakujem vám, vôbec som si to nevšimla.“ Odbehla, aby si umyla ruky a vrátila sa s leukoplastom, ktorý mala prelepený na poranenom mieste.
Mal pocit že ho niekto pozoruje. V zrkadle, ktoré bolo umiestnené po celej dĺžke oproti pultu si všimol ženu, ktorá z neho nespúšťala zrak.
Niet sa ale čomu diviť.
Krajmer, aj keď je zavalitejšej postavy patrí medzi príjemne pôsobiacich mužov a spopod svetlohnedých vlnitých vlasov, ktoré má spustené do čela sleduje po celý čas okolie pár jasných modrých očí. Nemal záujem stráviť tento večer so spoločensky unavenou dámou tak dopil svoj pohárik a pomalými krokmi sa pobral k východu.
Odbočil do uličky ktorou pred pár hodinami prechádzal a kráčajúc premýšľal nad priebehom prežitého dňa.
Približne v jej polovici odrazu zbadal ležiacu postavu tak pridal do kroku. Zohol sa k mužovi, ktorý sa nehýbal a najskôr sa mu začal prihovárať. Zasvietil na neho baterkou ktorú nosí vždy pri sebe, lebo svetlo z pouličného osvetlenia nedokázalo osvetliť túto časť uličky a zistil, že má v ľavej časti hrudníka strelné poranenie. Rana bola z bezprostrednej blízkosti mierená priamo do srdca. Snažil sa dotyčnému nahmatať tep, ale bezvýsledne. Cez bielu košeľu, ktorú prekrývala kožená bunda presakovala krv.
Počas telefonátu kolegom sa mu zazdalo, že započul klopkanie ženských podpätkov, otočil sa ale zbadal už len tieň, ktorý zmizol v najbližšej uličke.
Pár metrov od tela našiel peňaženku. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že patrila obeti. Prešiel ňou výstrel, takže ju musel mať v čase streľby v náprsnom vrecku. Pravdepodobne mohlo ísť o lúpežne prepadnutie, ale na závery bolo ešte priskoro. Bolo potrebné zozbierať všetky dôkazy, ale s tým počká na svojich kolegov nakoľko mu chýba potrebné vybavenie.
Na zipse bundy si všimol zachytené vlákno striebornej farby, ktoré bolo na jednom konci sfarbené do fialova.
Po pár minútach prišli kolegovia a patológ. Vykonali všetky kroky, ktoré bolo potrebné previesť pred odvezením tela a patológ prevzal obeť so slovami, že sa k úmrtiu vyjadrí po dôkladnej obhliadke, ale už teraz môže skonštatovať že pravdepodobnou príčinou smrti je strelná rana do srdca. Po odvezení tela kriminalisti zaistili všetky stopy.
Krajmer nešiel domov, dal sa odviezť do laboratória, lebo ako sám seba pozná nedokázal by zaspať, keď majú čerstvý prípad. Bol zvedavý na to vlákno čo sa našlo. Prezeral veci obete a vo vnútornom vrecku bundy na pravej strane našiel v púzdre fotografiu ženy.
Nemohol sa mýliť, okamžite ju spoznal. Hneď vydal príkazy na jej zaistenie a keďže vedel, kde by sa mala v týchto chvíľach nachádzať o necelú polhodinu už sedela na stanici.
Medzitým sa sústredil na skúmanie vlákna a preverovanie odtlačkov, ktoré sa našli na peňaženke obete. Zo sústredenia sa na prácu ho vyrušilo zvonenie telefónu.
„Krajmer, príďte za mnou na patológiu. Toto sa nedá vysvetliť cez telefón.“
Kráčal po chodbe a premýšľal nad tým, na čo mohol pri pitve okrem náboja naraziť.
„Tak kde ho máme?“ Ostal prekvapený stáť, lebo na stole neležalo žiadne telo ako by pri pitve každý očakával.
„Aha rozumiem, čakáte so začiatkom pitvy na mňa.“
Výraz v jeho tvári ale značil niečo úplne iné. „Hovorte, nenaťahujte ma. Kde je naša obeť?“
Kým mu vysvetľoval čo sa vlastne stalo bola čašníčka z podniku v ktorom pred nedávnom bol predvedená k výsluchu. Tvárila sa, že vôbec nerozumie prečo ju spájajú s nejakou vraždou, keď ona celý večer pracovala a obeť ani nepozná.
„Zdržte ju tam, ja prídem do dvoch hodín.“ Zavolal narýchlo Krajmer kolegovi a ponáhľal sa do nemocnice. Sám mal problém pochopiť čo sa vlastne stalo a ako je to možné, ale vo svojej praxi sa už stretol s mnohýmí záhadami, ktoré mali nakoniec logické vysvetlenie. Tak tomu bolo aj v tomto prípade.
Na Michala bol pohľad spoza nemocničného okienka príjemnejší, ako keď ho videl predtým ležať v tmavej uličke a chvíľu na to ho odvážal patológ.
„Pán doktor, bol som informovaný o tom, čo sa prihodilo, ale mohol by ste mi to ešte raz objasniť?“ Krajmera tento prípad natoľko zaujal, že si nemohol nechať ujsť túto príležitosť oboznámiť sa v reálnom živote a nielen za pomoci literatúry o zriedkavej vrodenej anomálii.
„Dokážem pochopiť prečo ste pacienta označili za obeť, nakoľko je tu predpoklad, že upadol do kómy a ani ja som sa počas svojho pôsobenia ako lekár nestretol s prípadom dextrokardie. Za svoj život môže vďačiť tomu, že sa jeho srdce nachádza v pravej polovici hrudného koša a to útočnik nemohol ani len tušiť.“
Odchádzal s dobrým pocitom. Mal so sebou dôkazový materiál a čo je na celom prípade najdôležitejšie, majú svedka pokusu o vraždu, ktorým je obeť sama.
Medzitým na stanici začal výsluch podozrivej.
„Veľmi rýchlo sa vám hoja rany, myslím že až zázračne rýchlo.“ Povedal Krajmer po zahľadení sa na jej ruku, ktorá bola bez známok poranenia.
„Položím vám zopár otázok a žiadam od vás pravdivé odpovede. Ako mi vysvetlíte, že sa krv obete našla na vašej ruke rovnako ako aj vlákno zo šatky ktorú máte aj teraz so sebou?“
„Žiadnu jeho krv som na sebe nemala. To by ste mi musel dokázať.“
„S tým nemám problém, vzorku krvi som vám z ruky odobral v podniku, utrel ju do vreckovky a potvrdilo sa, že patrí obeti.“
„Ako je možné, že vaše odtlačky prstov sme našli na nájdenej peňaženke?“
Trochu zneistela, ale stále bola odhodlaná zatĺkať. „Vašu fotografiu sme našli vo vnútornom vrecku bundy. Stále chcete tvrdiť, že obeť nepoznáte?“
Keď sa dozvedela o fotografii, akoby ju to zlomilo. Vedela, že proti nej majú dostatok dôkazov a nemá význam zapierať. „Dobre teda, poznám ho.
Som vydatá žena a s ním som mala trochu pletky. Povedal mi, že pôjde za mojim manželom a všetko mu o nás porozpráva. Prišla by som o všetko.“ Krajmer položil na stôl jej fotografiu.
„To kvôli nej ste ma našli, inak by ste prípad odložili ako neobjasnený. Vedela som, že ju nosí pri srdci, stále mi o tom rozprával. Klamal. V peňaženke som ju nenašla.“
„Neklamal vás. Mal ju pri srdci, ale na opačnej strane ako ste hľadala. Vďaka tomu váš útok prežil.
Nechápavo na neho pozerala, celá zbledla a keď ju odvádzali pár krát za sebou povedala: „Srdce na pravej strane...srdce na pravej strane...prežil...“
Krajmer sa mohol spokojne pobrať domov a už teraz vedel, že na tento prípad bude dlho spomínať.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.