1.kapitola
1. kapitola
Mary sa zobudila do chladného, mrazivého rána, stihla vypnúť budík tesne pred zvonením, aby nezobudila svojho priateľa a pomalými krokmi sa priblížila k oknu.Po okennej tabuli stekala vyzrážaná para a v miestnosti bolo šero. Lampa pouličného osvetlenia prepúšťala cez poodchýlený záves trochu svetla, práve toľko, aby osvetlila podlahu a nezakopla sa o predložku pripomínajúcu tigriu kožušinu, ktorú mala položenú priamo pred krbom. Farebne ladila so závesom a posteľnými obliečkami, takže izba pôsobila aj za intímneho osvetlenia veľmi ukľudňujúco. Trochu poodtiahla záves a zahľadela sa cez okno do diaľky.Slnko bolo ešte nízko nad horizontom. Zima nebývala chladná a sneh býval skôr prekvapením ako samozrejmosťou.Tento rok je to ale úplne iné. Všetkých prekvapilo množstvo poletujúcich snehových vločiek a aj mráz dokáže riadne vyštípať.V izbe je pomerne chladno a tak máva pred krbom každý deň nachystané drevo, ktorého vôňa sa šíri celou miestnosťou. Stačí len priložiť do krbu, škrtnúť zápalkou a o chvíľu je možné vychutnávať si pohladenie teplom, ktoré dokážu vyčarovať jeho plamene.Niekto prechádzal popred okná a pod nohami mu zaprašťali zvyšky zamrznutého snehu. Spozornela. Myšlienkami sa vrátila do reality života.Musí tam veľmi mrznúť, pomyslela si. Pomalými krokmi podišla k veľkému mramorovému krbu a založila oheň, aby ním dotvorila atmosféru nádherného rána. Včerajšia noc bola pre ňu krásna a romantická.Milovali sa do neskorej noci a potom príjemne unavená zaspala v jeho náručí.David za ňou chodieval v poslednom čase čoraz zriedkavejšie, ale vždy keď sa objavil znamenalo to, že ich čaká príjemné posedenie pri sviečkach a fľaške červeného vína, ktoré sa pretiahne do hlbokej noci. Nebolo tomu inak ani včera.Svoju návštevu nikdy dopredu neohlásil a bolo pre ňu vzrušujúce, že ich stretnutia boli spontánne. Predtým spolu chodievali veľmi často na prechádzky, čo sa zmenilo krátko potom, ako nastúpil do nového zamestnania. Neprikladala tomu žiadny skrytý význam, chápala ho a nikdy ho z ničoho neupodozrievala.Včera večer sa jej zdalo, že je k nej milší a aj predohra k milovaniu jej pripadala dlhšia a vzrušujúcejšia ako tomu bolo po iné večery. Nebránila sa tomu, pretože to v obidvoch vyvolávalo väčšiu túžbu po milovaní a čím viac sa predohra predlžovala, tým bola žiadostivosť po splynutí väčšia a väčšia.Ako milenec jej veľmi vyhovoval, ale ako priateľ a partner mal na ňu čoraz menej času. Pár krát sa mu snažila naznačiť, že má pocit, že ju zanedbáva a že si v poslednej dobe pripadá sama. Vyhováral sa na novú prácu, vyčerpanosť, vždy odbočoval od témy a tak si svoje pocity začala nechávať pre seba.Cítila, že ho viac začalo zaujímať jej telo, ako jej duša a veľmi ju to trápilo. Stále hľadala chybu v sebe a robila všetko preto, aby u nej našiel to čo potrebuje a ani si neuvedomovala, že sa začala meniť k jeho obrazu.Žila vlastne jeho život a sny ktoré mala sa jej začali vzďaľovať. Jej telo bolo príjemne unavené a cítila sa šťastná. Veľmi Davida milovala a bola rada, že aj keď má teraz tak málo času, vždy si dokázal nájsť čas na to, aby spolu prežili príjemné chvíle.Plamienok v krbe začal priberať na intenzite a o krátku chvíľu celú izbu zalialo príjemne teplo a svetlo z horiaceho ohňa a praskanie dreva znelo pre ňu ako jemná hudba, ktorá jej vnášala do srdca pokoj.Zašla do kuchyne a pripravila raňajky. Všetko poukladala na tácku a potichu sa vrátila do izby.Svetlo z krbu pohlcovalo šero v izbe a celá miestnosť sa stávala svetlejšou a príjemnejšou ako keď z nej pred niekoľkými minútami odchádzala. Jedlo položila na stolík a podišla k posteli, aby svojmu priateľovi popriala krásne ráno.„David, vstávaj ty spachtoš. Je nádherné ráno. Dokedy chceš takto pospávať? Je čas vstávať,“ začala sa mu nežným hlasom prihovárať.Sadla si na kraj postele, rukou vošla pod paplón, s úmyslom pohladiť ho, ale nenahmatala nikoho. Miesto na jeho strane postele bolo prázdne a naaranžovaný paplón len zdanlivo pripomínal siluetu ležiacej postavy. Možno len odbehol do obchodu. Nepočula ho vstávať, ale nebolo by to po prvý krát.Mýlila sa. Predtým si v kuchyni ničoho nevšimla, ale keď zišla dole, aby sa pozrela či David nie je niekde na dvore našla na chladničke odkaz. Odišiel chvíľu potom ako zaspala. Po prečítaní odkazu jej stiahlo hrdlo a začalo jej prudko búšiť srdce.Stálo v ňom: - Odchádzam. Chcel som sa s tebou naposledy milovať a nevidel som dôvod povedať ti o tom, že nevidím význam v tom, aby náš vzťah ďalej pokračoval. Takto je to lepšie. Snažil som sa byť dokonalý, ale nedokázala si ma presvedčiť, že si tá správna žena pre môj život. Nedokázala si mi dať ani dieťa. Chcem od života viac...Pre svoje veci sa zastavím. Zbohom. -Stála pred chladničkou a cítila, že sa jej roztriasli asi všetky vnútornosti. Prečo jej to nepovedal včera večer, alebo oveľa skôr? Boli spolu už štyri roky a ani raz jej nenaznačil, že mu vzťah s ňou nevyhovuje a za všetky prípadné neúspechy ktoré počas ich spoločného života vznikali teraz pripisoval vinu práve jej.Ako môže byť takýto bezcitný a tak chladno napísať vety, ktoré jej úplne rozhodili psychiku a to ešte ani sama netušila na ako dlho? Vrátila sa do izby a držiac v rukách stále ten hrozný odkaz, sadla si na posteľ a činnosť jej mozgu akoby zastala.Pocítila absolútnu prázdnotu a chvíľu necítila nič. Neuvedomovala si, že jej po lícach stekajú slzy a spájajú sa do tenkého pramienku, ktorý jej pomaly odkvapkával na župan.Len tak sedela a po chvíli sa jej začali vynárať spomienky na to, ako sa zoznámili. Trvalo dlho, kým začala veriť jeho slovám, že ju nikdy nechce stratiť a že je jediná žena v jeho živote, pokiaľ mu bude v žilách kolovať krv. Sestra ju upozorňovala, že ma byť opatrná a ani jej matka nebola tomuto vzťahu priaznivo naklonená, kým bývali spolu. Mala svoju hlavu a nemala rada poúčanie, ktoré aj tak počúvala iba jedným uchom.Spomenula si aj na to, ako sa prechádzali po pláži, zbierali mušle a potom ich spoločne priliepali na drevenú debničku do ktorej si začali odkladať všetky predmety, ktoré by im neskôr poodhaľovali spomienky na to, čo všetko spolu prežili.Všetky drobnosti, ktoré sa viazali na nejakú peknú udalosť z ich spoločného života mali uschované v nej, aby si ich vo vhodnej chvíli mohli prezrieť a zaspomínať si tak na udalosti, ktoré predchádzali času, v ktorom tam boli vložené.Už do nej nepribudne nič viac z ich spoločného života, lebo v tomto okamihu už neexistuje spoločná budúcnosť, len minulosť, ktorá ostane zakrytá krutým závojom dneška.Mala pocit, že všetko stratilo svoju cenu. Všetko čomu verila bolo preč, plány na spoločný život a rodinu sa jej odrazu rozplynuli. Odišiel a nemal odvahu povedať jej do očí čo ho trápi a nemal ani v úmysle spoločne sa s ňou popasovať s týmto problémom.Čo ak je tá chyba predsa len v nej? Čo ak je ona naozaj tou príčinou, že ich láska nebola naplnená?Dosť. Nemôže sa predsa ponárať do takýchto deprimujúcich myšlienok, lebo sa úplne zničí. Musí myslieť na budúcnosť. Myslela si, že jej bude oporou a uverila tomu že už nikdy nebude prežívať pocit samoty. S Davidom jej život nadobudol nový rozmer a vďaka nemu spoznala veľa známych, s ktorými sa spoločne stretávali.Je pravdou, že v poslednom čase trávili spoločné chvíle obklopený iba stenami izby a dlho neboli spolu medzi ľuďmi, ale až teraz si začala uvedomovať, prečo asi tomu tak bolo.Pravdepodobne niekoho mal a nechcel, aby ich dotyčná osoba videla spolu. Boli to iba jej úvahy, keďže si sama nedokázala vysvetliť jeho náhly odchod.Ešte chvíľu listovala v pamäti a potom zašla do kúpeľne. Pod uplakanými červenými očami mala opuchy a hruď jej zvieralo, že mala miestami problém poriadne sa nadýchnuť.„Toto si mi nemal urobiť! Prečo? Čo som ti urobila, že si sa voči mne takto kruto zachoval? Už ťa nechcem nikdy v živote vidieť! Nikdy! Nikdy!“Potrebovala sa zo všetkého vykričať, aby sa jej aspoň trochu uľavilo, lebo mala pocit, že jej na hrudi leží ťažký balvan.Poumývala sa chladnou vodou, prečesala si dlhé ryšavé vlasy a vypla si ich sponkou, aby jej nepoletovali zo strany na stranu. Vonku bolo stále sychravo a veterno.Napriek tomu, že sa jej dnes nikde nechce ísť, predsa niektoré povinnosti nepočkajú na chvíľu, keď sa bude cítiť lepšie a bude mať chuť ísť medzi ľudí.Zhodila z tácky do koša raňajky, ktoré s láskou pripravovala pre toho zbabelca, čo s ňou hral dlhé divadelné predstavenie a zaslepená láskou si vôbec nevšimla, že v ňom celý čas hrala hlavnú úlohu.Usadila sa do pohodlného koženého kresla v obývačke a po malých dúškoch dostávala do seba trochu kofeínového životabudiča. Premietala si svoj život, premýšľala, kde urobila chybu, ale čím viac sa snažila prísť na to, čo sa vlastne stalo, tým viac sa zamotávala do svojich myšlienok a nakoniec unavená a vyčerpaná zaspala.Prebudilo ju zvonenie jej obľúbenej melódie na mobile, ktorú vyberali s ich spoločným dlhoročným kamarátom Normanom a tak presne vedela kto volá.„Ahoj Mary, dlho som ťa nepočul, ako sa máš?“ znelo z druhej strany.„Ahoj Norman. To je teda prekvapenie, že mi voláš.“„To som rád, že som ťa prekvapil, ale neodpovedala si na moju otázku.“ „Ach áno, prepáč. Mám sa dobre. Som v pohode. Ďakujem.“Nechcela, aby vytušil, že niečo nieje v poriadku. Zbytočne sa však snažila zakrývať čo sa stalo.„Mary, rád by som ťa videl. Vieš, stretol som Davida a keďže sa mi zdal nejaký iný, zavolal som ho na pohárik a všetko mi porozprával. Bolo to od neho hlúpe, mohol ti rovno povedať, že sa dal dokopy s dcérou ich šéfa a nie ťa takto po celú dobu ťahať za nos."Chvíľu to vyzeralo, že sa nedočká odpovede. Ledva lapala po dychu, lebo si v tej chvíli uvedomila, že sa jej predpoklad potvrdil.„Norman, čo sa týka toho muža, už viac o ňom nechcem počuť.“Len s veľkým sebazaprením schovávala slzy.„Áno, rozumiem ti. Nechcem sypať soľ do tvojich rán, len som sa potreboval ubezpečiť, že si v poriadku.“„Musím končiť, neskôr sa ti ozvem, prepáč," povedala a hneď zložila telefón.Nemala teraz toľko síl, aby čelila tejto skutočnosti. Cítila triašku na celom tele a veľmi zle sa jej dýchalo. Stále ju premáhal plač a nedokázala sa sústrediť na nič iné ako na to, prečo to všetko takto dopadlo. Zronená vošla do kúpeľne a osprchovala sa. Mala opuchnuté oči a pálili ju od sĺz.Dnes už nikde nepôjde, takáto nemôže ísť medzi ľudí. Nemá náladu na nikoho, ani na žiadne telefonáty. Zvonenie mobilu si prepla na tichý a ľahla si do postele v ktorej si minulú noc pripadala veľmi štastná.„Nie, takto to nepôjde, tu nezaspím,“ zobrala vankúš s prikrývkou a prešla do hosťovskej izby.Predtým sa jej zdala chladná a nepotrebná, kedže k nej už dlhší čas nikto nechodil, ale odrazu v nej našla útočisko, ktoré v tejto chvíli tak veľmi potrebovala.Uložila sa na bok, zahľadela sa na obraz na stene a po pár minútach zaspala. Spala by možno dlhšie, ale prepadol ju sen, ktorý jej pripomenul dávnejšiu minulosť.Predtým ako začala chodiť s Davidom mal o ňu veľký záujem Norman. Pár krát si spolu vyšli na kávu a do kina, ale mala pocit, že mu všetko nejako dlho trvá.Bola mladá a nešlo jej ani tak o dlhodobý vzťah a lásku, ako o spestrenie jednej noci a tak táto začínajúca láska skončila ešte pred tým, ako sa stihla rozvinúť.David bol iný, čo chcel si bral hneď a jej sa to v prvom momente zdalo veľmi vzrušujúce. Okrem toho to bol pohľadný mladý muž, ktorého túžila mať vo svojej zbierke každá žena. Bola rada, že ho získala, aj keď tou trofejou bola zrejme ona. Keď sa k nej priblížil aby ju pobozkal, prudko sa strhla, prebrala sa a posadila sa na posteli.Bol to všetko našťastie iba sen. Srdce jej búšilo ako zvon a zalievalo ju teplo. Necítila sa dobre. Keby bola vedela ako dopadne, mohla nejaký čas počkať, kým sa Norman rozhýbe a možno by mala po svojom boku muža, ktorý by jej bol oporou na celý život.Začala porovnávať, aké by to asi bolo, ale skoro prišla na to, že to nemá žiadny význam, lebo Norman už má manželku a syna a sú spolu šťastní. Spomenula si na to, keď im na jednom stretnutí ukazoval fotografie zo svadby a bolo na ňom vidieť aký je hrdý.Jeho manželku Karen videla asi len dva krát, lebo keď otehotnela, netrávila s nimi veľa času.Neskôr sa prišiel pochváliť s videonahrávkou svojej rozrastenej rodinky, keďže sa im narodil synček a z neho sa stal konečne otecko. Vždy keď sa stretli rozprával o nich v superlatívoch a všetci vedeli, že by už jeden bez druhého nedokázali existovať.Je to ideálny párik a aj keď je Karen od neho o pár rokov staršia, nikto si nevedel predstaviť, že by niekto z nich dvoch mal mať po svojom boku iného partnera.Je pravda, že ich už dlhší čas nevidela, lebo sa presťahovali do iného mesta a David o nich nerád hovoril, ale bola rada, že jej Norman zavolal práve v tomto čase.Trochu ju mrzelo, že mu zložila telefón tak rýchlo, ale nechcela pred ním plakať. Už dávno ho nevidela a tak si začala predstavovať, ako asi teraz vyzerá.Vtedy bol na pohľad veľmi prítažlivý, ale každú ženu odrádzala jeho pomalosť a nerozhodnosť v určitých veciach. Mal snedú pokožku, krátke hnedé vlasy, vždy sa pekne obliekal a mal kultivované vystupovanie.Veľmi sa páčil jej kamarátke, ale on mal v tom čase oči len pre ňu a zmenil sa až vtedy, keď sa dozvedel, že to o čo sa on snažil pomalými krokmi aby jej neublížil si niekto druhý zobral bez väčšej námahy.Vstala, šla sa poumývať a keďže sa jej nechcelo maľovať, obliekla sa športovo. Potrebovala odbehnúť do obchodu, ktorý bol od jej domu vzdialený len niekoľko desiatok metrov.Inokedy vyzerala veľmi dobre aj nenamaľovaná, ale dnes jej bolo jedno ako vyzerá, lebo ju netrápili chybičky krásy, ale rany na duši.O niekoľko minút už stála v obchode a jej čuchové zmysly sa nechávali oddávať rôznym vôňam, ktoré im pripomínali príjemné sladké chute a jej chuťové poháriky sa pokryli slinami.Nikdy nepatrila k ženám, ktoré by si museli strážiť váhu, aby mali ideálnu postavu.Kúpila si veľa dobre vyzerajúcich koláčov, lebo aj keď nemusí sledovať svoju hmotnosť, svoj stres a nervozitu odstraňuje rovnakým spôsobom, ako veľa iných žien - prejedaním sa.Už po ceste sa pustila do jedla a keď doma zhodila plecniak, prezliekla sa a umyla si ruky, pustila sa do ďaľších dobrôt. Pochutnávala si na sladkom a opäť sa začala ponárať do svojej minulosti, ktorá patrila jej a Davidovi v ktorom sa tak veľmi sklamala.V týchto chvíľach bola presvedčená o tom, že keby teraz pred ňou stál, nedokázala by sa ovládnuť a pravdepodobne by ho utĺkla do hrude päsťami. V jej očiach sa leskli slzy, ale snažila sa byť silná, aj keď vo svojom vnútri pociťovala veľkú bolesť. Vracala sa čoraz hlbšie do minulosti, ale jej myšlienky pretrhlo náhle zaklopanie na dvere.