4.kapitola
4. kapitola
Vchádzal do miestnosti, elegantný a príťažlivý s priamym držaním tela a v rukách držal nádhernú kyticu ľalií, previazanú červenou stuhou.
Bol to on - muž, z ktorého nedokázala odtrhnúť pohľad v kvetinárstve a cítila, že sa začervenala.
Muž pristúpil k Tracy a hlasom mužným a zároveň nežným jej pogratuloval k sviatku. Mary nepočula čo jej hovoril, ale pozorovala každý pohyb jeho pier a každý pohyb jeho tela. Cítila z neho veľmi silné vyžarovanie, ktoré jej prechádzalo všetkými bunkami. Nerozumela tomu, prečo má takéto pocity pri pohľade na neho, keď o ňom vlastne nič nevie, ale na svete je veľa vecí, ktoré sa dejú a človek ich berie ako samozrejmosť a neskúma dôvody prečo je to tak.
Nechcela na seba upútať jeho pozornosť na základe toho, že si všimne, že ho pozoruje, ale priala si, aby si všimol jej prítomnosť medzi toľkými mladými ľuďmi.
Začala hrať hudba a všetci sa začali venovať tancu. Mary veľmi dlho netancovala, ale bola rada, že si môže oživiť spomienky na chvíle, ktoré prežívala počas doby, keď chodila ešte do školy. Pridala sa k novým známym a v rytme hudby spoločne s nimi skúšala nové kroky, ktoré dovtedy nepoznala.
Bola smädná, tak sa rozhodla zájsť k stolu, aby sa osviežila.
„Mary, môžem ťa na okamih vyrušiť?“
„Samozrejme Gordon, čo máš na srdci?“ opýtala sa a odpila si z nápoja, ktorý si práve naliala.
„Rád by som ťa predstavil jednému nášmu známemu, ak nemáš nič proti tomu.“
„Áno, samozrejme že môžeš, ak je to váš priateľ, môže byť aj mojim priateľom.“
„Dobre, počkaj tu chvíľočku, hneď ho privediem.“
„Jasné, sadnem si a počkám tu pri stole.“
Netrvalo dlho a vrátil sa. Ostala v nemom úžase, keď stál zrazu pred ňou práve ten muž, ktorý ju dokázal už po druhý raz úplne zaujať a ku ktorému predtým smerovali jej pohľady.
Hľadeli si jeden druhému do očí. Vedel, že je to ona - žena, ktorá v obchode dokázala svojou krásou zatieniť nádheru všetkých kvetov a vtedy mal pocit, že aj keď kupoval kyticu ruží, tú najkrajšiu z nich v predajni kúpiť nemohol.
Mala rovnaké pocity ako on, pretože už vtedy v nej zanechal hlboký dojem a tajne sa jej zakrádal do snov. V skutočnosti bol ešte krajší, ako sa jej zdalo, keď ho po prvý raz videla a mala rovnaký problém ako vtedy, odtrhnuť od neho zrak.
Gordon stál vedľa nich a hneď si všimol ich vzájomnú reakciu, keď sa na seba zahľadeli a keďže im túto chvíľu nechcel pokaziť rozhodol sa, že ich rýchlo predstaví a potom sa od nich nenápadne vzdiali, aby sa mohli porozprávať bez jeho prítomnosti.
„Mary, predstavujem ti Trevora. Trevor, táto milá dáma, ktorú poznám od dnešného večera a ktorá chodila do školy s Tracy sa volá Mary. Verím, že sa budete mať o čom rozprávať, ale teraz mi prepáčte, musím si odskočiť.“
Ešte chvíľu sa na seba pozerali a potom sa konečne spamätali a podali si ruky.
„Ja som Mary, veľmi ma teší, že vás spoznávam,“ povedala a všimla si, že sa jej trochu zachvel hlas.
„Ja som Trevor,“ predstavil sa a nespúšťal z nej zrak.
„Neviem, či si spomeniete na moju tvár, ale ja mám pocit, že sme sa nedávno stretli v jednom obchode v Ballymene.“
„Je to možné, ale nevšímam si až tak veľmi tváre ľudí, keď sa venujem nakupovaniu.“
Nechcela sa priznať k tomu, že si ho pamätá až priveľmi a že je šťastná, že ho takto úplne náhodou mohla zase stretnúť.
„Prepáčte, myslel som si, že si spomeniete. Prešlo síce odvtedy pár týždňov, ale som presvedčený, že som vás už videl.“
„Trevor, nevylučujem túto možnosť, ale je pravda, že ste veľmi podobný človeku, ktorého som si všimla v jednom kvetinárstve.“
Videl na nej, že sa trochu pousmiala a podľa toho usúdil, že si ho v tom obchode všimla. Chvíľu ešte spolu konverzovali a bolo vidieť, že si začali veľmi rýchlo rozumieť o čom svedčili aj úsmevy, ktoré si navzájom opätovali.
„Zatancujeme si?“ opýtal sa po chvíli a Mary neodmietla.
Hrali veľmi peknú pomalú skladbu a mala pocit, že jej srdce začalo biť rýchlejšie a zdalo sa jej, že aj silnejšie, akoby sa chystalo vyskočiť z hrude. Takéto vzrušenie už dávno nepociťovala a bolo pre ňu pomerne ťažké ukryť to čo k nemu cíti. Možno jej pocity trochu ovládal aj alkohol, ale veľa toho nevypila a veľmi dobre vedela že na Trevora myslela aj pred dnešným stretnutím, keď vôbec netušila, že ho ešte niekedy uvidí.
Trevor už dlhšiu dobu neprežíval takýto pekný pocit. Veľmi dlho ho nedokázalo natoľko upútať žiadne dievča, alebo žena.
Zľahka sa jej pri tanci dotýkal a s každým dotykom k nej začínal cítiť viac a viac.
Z jeho strany to už v kvetinárstve bola láska na prvý pohľad, ale netušil či niečo podobné cítila aj ona. Nemohlo ho ani len napadnúť, že ju ešte niekedy uvidí, lebo aj vtedy vybehla z predajne ako vyplašená srnka a kým stihol zaplatiť bola už preč.
Zrazu sa ocitla v jeho náručí, vstúpila mu do života a už teraz vie, že jej nedovolí len tak odísť. Pri každom dotyku jej tela pociťoval jemné vibrácie a cítil sa ako chveje.
Jeho srdce zmenilo rytmus, keď bola v jeho blízkosti a mal čo robiť, aby sa ovládal. Veľmi si prial, aby ju ešte niekedy stretol, aj keď vôbec nevedel odkiaľ je, lebo sa v kvetinárstve mohla ocitnúť rovnako tak ako on a už ju nikdy nemusel vidieť. Po tanci ju odprevadil k stolu.
„Prisadnete si na chvíľu?“ opýtala sa trochu rozpačito, lebo nevedela ako zareaguje.
„Ďakujem, rád si prisadnem,“ v kútiku duše si prial, aby ho pozvala k stolu a v tejto chvíli sa to stalo skutočnosťou.
Chvíľu len tak v tichosti sedeli a keď sa už zdalo, že začnú medzi sebou konverzovať, prisadla si k nim Tracy a hneď im obom bolo jasné, že budú mať koho počúvať a že sa nebudú nudiť. Mali pravdu, pustila sa do rozprávania, smiala sa a za okamih sa výborne zabávali a smiali spolu s ňou.
„Mary, som rada, že si moje stretnutie neodmietla a že sa výborne bavíš ako vidím.“
„Máš pravdu, cítim sa príjemne a neľutujem, že som prišla. Mala si veľmi dobrý nápad, ale mohla si mi povedať, že je to vlastne oslava tvojich narodenín.“
„Na tom predsa nezáleží. Narodeniny mám predsa každý rok,“ povedala a zasmiala sa.
„Tracy, musím sa pridať a potvrdiť, že je naozaj super, že si zavolala aj Mary. Som rád, že som spoznal takého milého človeka.“
„Trevor, ja mám predsa iba dobré kamarátky a je len tvoja chyba, že ťa doteraz žiadna z nich nezaujímala.“
Tento rozhovor netrval dlho. Bolo vidieť, že sa pre Trevora stal po vetách, ktoré vyslovila Tracy nepríjemným, ale našťastie ho prerušila hudba. Začali hrať a všetci traja sa v rytme tónov ocitli na tanečnom parkete. Tentoraz nehrali pomalé skladby, ale Mary si všimla, že sa snažil tancovať v jej blízkosti a viackrát sa im stretli pohľady. Keďže sa cítila šťastná, opätovala mu úsmev s úplnou samozrejmosťou, akoby ho poznala už od nepamäti.Rozmýšľala nad tým, že sa na neho popýta svojej kamarátky, ale v zápätí si to rozmyslela. Vyzeralo by to nepekne a mohlo by sa zdať, že má o neho záujem. Aj keď to bola v skutočnosti pravda, nemusí o tom predsa nikto nič vedieť.Oslava bola fantastická, nikto z nich si neuvedomoval ako rýchlo plynie čas a že za hodinku budú musieť túto spoločnosť rozpustiť. Ešte spolu posedeli pri stole, popíjali kávu, jedli zákusky a občas sa im podarilo dostať sa k slovu.Bolo to hlavne vtedy, keď si Tracy odhryzla z koláča a musela najskôr dojesť sústo, aby mohla ďalej pokračovať v rozprávaní.
„Vy dve ste boli spolužiačky?“ opýtal sa Trevor, keď sa aj jemu konečne poštastilo zapojiť sa do rozhovoru.
„Áno, boli sme,“ hneď využila tému rozhovoru Tracy a pokračovala.
„Trevor, spomínaš si, keď som ti rozprávala o svojich spolužiakoch a začala som hovoriť o Mary a jej nádherných vlasoch, ako si ma vždy upozornil na to, aby som jej nehovorila menom, ale prezývkou ktorú si jej dal, aj keď si ju nikdy predtým nevidel?“
„Prezývkou?“
Mary spozornela a bola zvedavá ako sa rozhovor vyvinie ďalej.
„Ach áno,“ usmial sa a pokračoval.
„Spomínam si, ale nikdy by ma nenapadlo, že som sa tou prezývkou tak presne trafil. Ak dovolíte, nerád by som vás urazil.“
„Prosím, hovorte,“ povedala zvedavá Mary a netrpezlivo čakala na jeho odpoveď.
„Volal som vás Rusalka, lebo vždy keď o vás Tracy rozprávala predstavoval som si vás ako vílu. To som vtedy ani len netušil ako veľmi som sa priblížil k pravde.“
Tracy sa potmehútsky usmiala a jedným očkom žmurkla na Mary. Takýto kompliment ešte od nikoho nepočula a jediné na čo sa v tom momente zmohla bolo to, že sa mu pekne poďakovala a milo sa na neho usmiala. Bol od nej starší minimálne o pätnásť rokov, ale to čo v sebe cítila nikdy predtým nepocítila k žiadnemu mužovi.
„Prepáčte“, povedal po chvíli „budem vás musieť opustiť, skoro ráno ma čakajú neodkladné povinnosti.“
Trevor sa s nimi rozlúčil a keď podával na rozlúčku ruku Mary, polohlasom jej povedal pár slov.
„Dúfam, že mi dvaja sa spolu nelúčime na dlho a že vás čoskoro uvidím. Dovidenia.“
Potom sa otočil a pomalou chôdzou odišiel z miestnosti. Chvíľu po jeho odchode prišla za Mary jedna zo zamestnankýň reštaurácie a podávala jej obálku a malú ružičku.
Prekvapilo ju to, ale túžila po tom, aby sa takéto niečo stalo. Privoňala k ružičke, otvorila obálku a lístočku bolo úhľadným písmom napísané: - Mary, ďakujem, že ste mi svojou prítomnosťou darovala ten najkrajší večer, aký som si nedokázal vysnívať ani v tom najkrajšom sne. - Za jeho menom bolo napísané telefónne číslo a pri ňom krátka poznámka: - keby ste kedykoľvek niečo potrebovala, som tu pre vás. Trevor - Už nemala pochybnosti. Pociťovali k sebe rovnaké city a aj keď sa jej to zdalo neuveriteľné, predsa len to bola skutočnosť. Obálku si vložila do kabelky a ružičku si zasunula do vlasov.
„Čo to máš?“
Zvedavo sa opýtala Tracy a všímala si ako sa Mary usmievala. Bolo vidieť, že sa cíti šťastne.
„Dostala som ozdobu do vlasov,“ povedala s radosťou v hlase a pridala sa k ostatným.Tracy si nemohla nevšimnúť, že sa Maryna nálada zlepšila, aj keď sa nedalo povedať, že by sa do tejto chvíle nebavila. Nechcela sa jej ale vypytovať na obálku, ktorú jej doniesli, lebo mala tušenie, že jej ju poslal Trevor a aj tak sa neskôr dozvie čo v nej bolo.Za chvíľu sa stretnutie začalo schyľovať ku koncu a nastal čas rozmýšľať nad odchodom domov. Predtým ako sa porozchádzali v priateľskom duchu sa rozlúčili a každý sa vybral domov.
„Máš to domov celkom ďaleko a sme všetci unavení, čo keby si prespala u mňa?“ navrhla jej odrazu Tracy a Mary ani na okamih nezaváhala s odpoveďou.
„Ďakujem ti, rada tu zostanem. Nedokážem si predstaviť, že by som sa takto unavená mala vracať do Ballymeny.“
„Som rada, že si neodmietla. Kým pôjdeme spať prehodíme spolu pár viet a potom môžeme v rozhovore pokračovať. Zaujíma ma o tebe úplne všetko.“
„Určite si toho máme ešte veľa povedať, ale teraz prosím ťa radšej nie, necháme to na potom. Teraz by som už potrebovala byť v posteli, cítim sa veľmi unavená.“
„Som rád, že som ťa zastihol. Mal som strach, že odídeš bez rozlúčky,“ započuli za chrbtom Gordonov hlas.
„Ach Gordon, prepáč, počkala by som na teba tu vonku, len som chcela zastihnúť Mary a zdržať ju tu.“
„To je v poriadku Tracy, netráp sa tým, chcel som sa len rozlúčiť aj s Mary. Uvidíme sa neskôr. Zatiaľ ahoj.“
„Ahoj Gordon, potom si zavoláme.“
Objali sa a nežne ju pobozkal na líce. Usmiala sa a keď sa po pár krokoch otočil aby jej zamával, poslala mu bozk a milo sa na neho usmiala.Rozlúčili sa s ostatnými a pobrali sa cestou k jej domu. Bol to domček v radovej zástavbe, tichom prostredí a vo vzduchu bolo cítiť vôňu oceánu.Naposledy tu bola asi pred dvomi rokmi, lebo odkedy sa dala dokopy s Davidom, prestala navštevovať miesta, ktoré mala rada a všetok voľný čas venovala jemu. Vtedy jej to nevadilo, ale s odstupom času si uvedomila, o koľko pekných zážitkov sa vlastne sama pripravila.Vonku bolo príjemne a aj keď bola veľmi unavená dokázala vnímať svieži vzduch a cítila sa uvolnene. Vôbec neľutovala, že sa rozhodla ísť na toto stretnutie. Dlho nebola v takejto spoločnosti, kde sa všetci bavili a vôbec si medzi nimi nepripadala cudzia.Začala ju premáhať únava a bola rada, že do Tracynho domu to od reštaurácie nebolo ďaleko. Konečne sa ocitli pred jej domom.Keď vošli dnu Tracy jej hneď ukázala kúpeľňu a izbu v ktorej bude spať. Rozmiestnenie izieb bolo veľmi podobné ako v jej vlastnom dome, takže toto nové prostredie jej vôbec nepripadalo neznáme, aj keď predtým u nej v dome nikdy nebola. Poumývala sa, poďakovala Tracy, popriala jej peknú dobrú noc aj keď hodiny ukazovali skoré ráno a vošla do izby. Nestihla si ju veľmi poobzerať, lebo ju premohla únava a zaspala asi v tom istom momente ako na ňu dopadla prikrývka, ktorú cez seba prehodila.